"Chcem potvrdiť, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na vzájomnom
uznaní svojej územnej celistvosti a na základe toho môžeme povedať, že
smerujeme k urovnaniu našich vzťahov," citovala v tejto súvislosti tlačová agentúra TASS slová Nikolu Pašinjana.
Pašinjan už v pondelok na tlačovej konferencii v Jerevane povedal, že
uznáva územnú celistvosť Azerbajdžanu, ktorá zahŕňa aj Náhorný Karabach -
avšak pod podmienkou zaistenia bezpečnosti arménskeho obyvateľstva,
pripomenula DW.
Alijev v reakcii na to vo štvrtok zdôraznil, že Baku a Jerevan majú možnosť dosiahnuť mierovú dohodu, "najmä vzhľadom na to, že Arménsko oficiálne uznalo Karabach ako súčasť Azerbajdžanu".
Náhorný Karabach, Arménmi obývaná enkláva v Azerbajdžane, je zdrojom
konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v
roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami
trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej
enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne
obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný
Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá,
dodala agentúra Reuters.
Pašinjan na stretnutí v Moskve obvinil Azerbajdžan, že blokovaním
jedinej pozemnej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu spôsobil
humanitárnu krízu.
Označil to za "priame porušenie" prímeria z roku 2020, ktorým sa
skončila šesťtýždňová vojna medzi oboma krajinami. V nadväznosti na to
Pašinjan vyzval na vyslanie medzinárodnej misie, ktorá by situáciu
zhodnotila.
Agentúra Reuters pripomenula, že cestu známu ako Lačinský koridor, ktorá
by mala byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí
aktivisti blokovať v polovici decembra a Baku na nej v apríli postavilo
kontrolné stanovište.
Azerbajdžan tvrdí, že k tomuto kroku pristúpil, pretože Arménsko
využívalo túto trasu na posielanie zbraní do Náhorného Karabachu, čo
Arménsko popiera.
Na rokovaní v Moskve Alijev tvrdenia Pašinjana odmietol. Následne - ako
uviedol Reuters - sa obaja lídri sa ešte niekoľko minút hádali v
ruštine, kým ruský prezident Vladimir Putin - ktorý vyvíja nové úsilie o
sprostredkovanie dohody medzi Jerevanom a Baku - rozhovor ukončil.
Napriek ostrej výmene názorov Pašinjan aj Alijev uviedli, že v poslednom
čase došlo k pokroku smerom k dohode založenej na vzájomnom uznaní
územnej celistvosti.
Putin mal neskôr zorganizovať trojstranné rozhovory s Alijevom a Pašinjanom, na ktorých mali mať možnosť "pokojne a vecne o všetkom hovoriť".
Rusko je tradične hlavným sprostredkovateľom medzi oboma krajinami,
ktoré ležia na juhozápadnom okraji bývalého Sovietskeho zväzu a ktoré za
tri desaťročia od rozpadu bývalej superveľmoci viedli dve veľké vojny.
Rusko, sústreďujúce svoju pozornosť na vojnu na Ukrajine, čelí výzve
udržať si rolu sprostredkovateľa v arménsko-azerbajdžanskom konflikte.
Vlastné úsilie o zblíženie oboch strán konfliktu vyvíjajú Spojené štáty i
Európska únia. Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa agentúry RIA,
citovanej agentúrou Reuters, na margo toho povedal, že Západ sa snaží
zasahovať do konfliktu a diskreditovať ruskú mierovú politiku.
Medzi nevyriešené otázky medzi oboma stranami patria práva a bezpečnosť
približne 120.000 etnických Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, ktorý
je medzinárodne uznaný ako súčasť Azerbajdžanu.